Výzva na účasť v modlitbovom reťazci – úmysly Bolestného ruženca v stredu o 20 hodine

Pozývame všetkých ľudí dobrej vôle na spoločnú modlitbu Bolestného ruženca každú stredu o 20 hodine. Budeme sa modliť na tieto úmysly:

1. Za uctievanie presvätej tváre Pána Ježiša Krista v každom kostole, kláštore a v každej kresťanskej rodine a za šírenie tejto úcty na celom svete.
2. Za záchranu Slovenska i Česka od islamizácie, katastrof a poblúdenia vo viere, za ich vyslobodenie zo zovretia Zlého a za splnenie Božieho plánu, ktorý má so slovenským a českým národom.
3. Za skrátenie utrpenia duší v očistci a za spásu duší všetkých našich blízkych, aby im Pán odpustil hriechy a prijal ich do svojho kráľovstva.
4. V mene Pána Ježiša Krista prosíme Večného Otca, aby sme do smrti vytrvali v evanjeliu svätosti života a bezozvyšku naplnili Boží plán vzťahujúci sa na nás.
5. Za mier vo svete, za zmenšenie vojnových útrap, za všetky nevinné obete vojenských konfliktov, prenasledovania, vraždenia a násilia všetkého druhu.
6. Modlime sa, aby obroda, ktorou chce nebo pôsobiť na národy Česka a Slovenska, mohla byť prijatá tak, ako nebo očakáva. Prosíme za ľudské srdcia, aby sa mohli otvoriť, aby veci, ktoré nebudú pochopiteľné rozumom, ale iba srdcom, boli prijaté tými, ktorým sú určené, s pokorou a poslušnosťou, bez rozdielu veku či postavenia v Cirkvi alebo v štátnej moci, aby sa tak naplnil svätý Boží plán s našimi národmi a krajinami.
7. Všemohúci Večný Bože, skrze orodovanie Sedembolestnej Panny Márie, našej Patrónky, úpenlivo voláme k Tebe, zachráň naše drahé Slovensko a nedopusť, aby v ňom zvíťazil nepriateľ a uskutočnil v našej krajine svoje vražedné slobodomurárske plány satanskej agendy NWO a zvrátenej genderovej ideológie s cieľom zničiť naše tradičné rodinné, spoločenské, kultúrne a najmä kresťanské hodnoty a našu suverenitu slobodného kresťanského národa. Pane Bože, zmiluj sa nad nami!
8. Za Božiu pomoc a ochranu pre oba naše bratské národy pred všetkými druhmi pandémií a za duchovné prebudenie ľudstva, ktoré sa dobrovoľne alebo z donútenia podvolí elitami proklamovaným testovaniam a očkovaniam, ktoré budú geneticky alebo technologicky upravené tak, aby čo najviac zredukovali svetovú populáciu. Prosíme za všetky terajšie aj budúce obete očkovania, hlavne za bezbranné deti, ktoré sú najviac ohrozené dehumánnou agendou NWO.
9. Za naše vlády, politikov, poslancov a všetkých, ktorí vedome či nevedome slúžia genocidným globálnym satanským záujmom, aby ich Pán natoľko uzdravil, že sa obrátia, spamätajú a prestanú škodiť vlastným krajinám. Zároveň prosíme, aby modlitbové skupiny v našich krajinách zástupne zasvätili svojich blížnych Nepoškvrnenému srdcu Panny Márie.
10. Za obrátenie našich prenasledovateľov, neprajníkov a nevercov a za to, aby sme ani pod hrozbou smrti až do konca našich životov nikdy nezapreli našu vieru a vždy si ju zachovali spolu s nádejou a láskou k Trojjedinému Bohu a Panne Márii.
11. Za zastavenie zločinného nezákonného vypúšťania jedov, ťažkých kovov, patogénnych aerosolov v podobe nebezpečných baktérií a vírov z lietadiel cez jedovaté chemtrails, ktoré sú viditeľné na oblohe v podobe rozsiahlych bielych pásov za lietadlami s dlhým časom ich rozptylu ničiacich životy nielen nás ľudí, ale aj všetkého Božieho stvorenstva a narúšajúcich krehkú Bohom Stvoriteľom ustanovenú rovnováhu celých ekosystémov na našej planéte. Bože Otče náš Nebeský, prosíme Ťa, zastav týchto zlovestných pohrobkov satana, ktorí nás cielene likvidujú a zachráň vo svojej láske a milosrdenstve svoje deti pred najväčšou genocídou v celej histórii ľudstva zosnovanej globálnymi elitami v násilnom a bezohľadnom presadzovaní ich satanskej agendy NWO.
12. Za dary lásky a vzájomného odpustenia, za jednotu celej modlitebnej armády na Slovensku, Morave a Česku a za vytváranie nových modlitbových skupín vedených kňazmi vernými tradičnej nezmenenej katolíckej viere a za záchranu čo najviac duší počas Varovania.
13. Za prijatie Božej ochrannej pečate čo najviac ľuďmi ako nesmierneho Božieho daru, za pokoj v dušiach ľudí a lásku medzi nimi, za odpustenie hriechov a dar Božieho milosrdenstva pre duše hriešnikov, ktorí neprežijú Varovanie.
14. Prosíme milosrdného Nebeského Otca pre najsvätejšiu Ježišovu obetu na kríži za ochranu Slovenska a Česka od všetkých nástrah zla, aby neboli obe naše krajiny zostročené neoliberálnou agendou Nového svetového poriadku. Pre najsvätejšiu krv Ježišovu, Bože, náš Nebeský Otče, zmiluj sa nad nami hriešnymi!
15. Na úmysly Najsvätejšej Trojice a za nepretržitú adoráciu Najsvätejšej oltárnej sviatosti v kostoloch všade vo svete a za čo najpočetnejšie zasvätenia veriacich Božskému srdcu Ježišovmu a Nepoškvrnenému srdcu Panny Márie.
16. Za úspešné šírenie tejto Božej misie, za jej ochranu i MBM pred útokmi satana a všetkých šíriteľov Božích posolstiev.
17. Za spásu duší svojich milovaných zosnulých maminky a tatínka, ktorí odišli do večnosti k nášmu Pánovi, aby ich prijal a daroval im život večnej spásy v nebesiach, a tiež za spásu duše zosnulých Jána, Miloša, Otílie, Karla, Alexandry a Ingrid prosí naša sestra Jana.
18. Za uzdravenie rozvrátených vzťahov vo dvoch rodinách a zároveň aj srdečné poďakovanie nebesiam za milosť pozvoľne sa zlepšujúcich vzťahov v oboch rodinách, aby si ich vzala pod svoj ochranný patronát Panna Mária a vyprosila im pravú Kristovu lásku a hojnosť darov Ducha Svätého, prosí naša sestra Jana.
19. Za odvrátenie vakcinácie, čipovania a sietí 5G u nás i vo svete, aby si všetci veriaci uvedomili nebezpečenstvo doby, v ktorej žijú a začali intenzívne modlitbami, pôstom a obetami bojovať za odvrátenie týchto hrôz, ktoré nám i celému svetu bezprostredne hrozia, prosíme Trojjediného Pána Boha Všemohúceho.
20. Za spásu kresťanov i ostatných podvedených falošným prorokom a antikristom, za budúce obete násilného čipovania znakom šelmy, za obrátenie a spásu duší nezapísaných v Knihe života, za skrátenie Veľkého súženia, za najčernejšie duše a ich pokánie ešte pred Druhým príchodom Pána, aby po Veľkom Varovaní sa kajalo čo najviac ľudí a bol zmiernený prípadný Boží trest, za zmarenie plánov zaviesť jednotné svetové náboženstvo, za zmiernenie vojen a útrap obetí konfliktov všade na svete.
21. Za odstránenie všetkých prekážok a protivenstiev proti priznaniu titulu Spoluvykupiteľky sveta Panne Márii tak, ako žiadala v poľskej Olawe. Za inštitucionálnu Cirkev, aby čo najskôr prijala a vyhlásila Piatu mariánsku dogmu a Panne Márii bol priznaný titul “Spoluvykupiteľka sveta, Prostrednica všetkých milostí a Orodovnica”.
22. Na príhovor sv. pátra Pia prosí o cnosti viery, nádeje a lásky ako aj o potrebné milosti pri vedení duší mladých ľudí a detí k Bohu a ku kresťanským hodnotám Jana L.
23. Za príhovor a pomoc sv. Jozefa a požehnanie aj ochranu Panny Márie v našej práci a pri výkone našich povolaní.
24. Za zachovanie pravého učenia a pravej sv. eucharistie v Kristovej cirkvi v našej vlasti, zvlášť za svetlo Ducha Svätého a dary rozlišovania pre biskupov, celé duchovenstvo, rehoľníctvo i všetkých ľudí našich národov, za silu a odvahu vytrvať v pravej viere aj za cenu mučeníctva.
25. Za Božiu milosť a pomoc pre svoju manželku Danku, aby našla nové trvalé zamestnanie, pokoj na duši i telesné zdravie, prosí Pána Ježiša i Pannu Máriu jej manžel Štefan.
26. Za začatie výstavby chrámu baziliky jednoty kresťanských cirkví na hore Živčák pri Turzovke na tom mieste a v tej podobe, ako to požaduje Panna Mária.
27. Pane Ježišu, na príhovor tvojej i našej Matky Márie, našich patrónov, svätých a anjelov Ťa úpenlivo prosíme, pomôž nám v našich ťažkých životných situáciách. Prikry nás svojou drahocennou krvou i všetkých tých, ktorých na našej pozemskej púti stretávame. Uzdrav naše telá i duše, vysloboď nás od zlého, ukry nás do svojich presvätých rán. S dôverou Ti odovzdávame všetky naše bolesti, starosti, trápenia, neistoty a obavy, ktoré doprevádzajú naše životy. Prosíme Ťa, náš milosrdný Bože, objím všetky stratené duše, aby sa obrátili k tvojmu Synovi Ježišovi a mohli byť spasené.
28. Za uzdravenie a obrátenie svojho milovaného manžela, ktorý je veľmi vážne chorý, za zmiernenie Božích trestov, za milosrdenstvo spásy pre svoju maminku, silu a vytrvalosť v Božích skúškach prosí nášho Pána a Božiu Matičku sestra Lada.
29. Za zdravie, Božiu pomoc a ochranu od Pána Ježiša a Panny Márie pre našich adminov Petra, Jána a Romana a ich blízkych ako prejav poďakovania za všetko, čo pre nás robia, prosí sestra Lada.
30. Za hlboké úprimné pokánie a odprosovanie všetkých matiek i tých, ktorí mali spoluúčasť na potratovom vraždení nevinných počatých nenarodených detí.
31. Za obrátenie všetkých členov našich rodín k Bohu a záchranu našich drahých pred falošným prorokom a falošnou vierou.
32. Za mocné orodovanie našich sv. patrónov sv. Cyrila a sv. Metóda za národy Česka a Slovenska, za naše krajiny i všetky slovanské národy. Úpenlivo prosíme Trojjediného Boha a našu nebeskú Matku za to, aby sa čím skôr našlo miesto, kde sa nachádzajú pozostatky sv. Metóda.
33. Za spásu duší svojich najbližších milovaných zosnulých – mamu, otca, brata, starých rodičov, prastarých rodičov, za zosnulú matku Máriu R. nášho rodinného priateľa Maurízia R., za nášho rodinného priateľa Jozefa L., za jeho dcéru Katku L., za zosnulú mamu Mariána M. a zosnulú Katku V., ktorá podľahla ťažkej chorobe, a tiež za milosť spásy duše svojho otca a ukončenie jeho dlhoročných sporov a problémov, následkov z jeho minulosti, o to prosí Najsvätejšiu Božiu Trojicu admin Peter.
34. Za všetky deti a rodičov, rozdelené násilne tzv. “Juvenilnou justíciou“, najmä za všetky nešťastné rodiny v Nórsku a vo Veľkej Británii.
35. Za spásu duší svojich milovaných zosnulých maminky a tatínka, ktorí odišli do večnosti k nášmu Pánovi, aby ich prijal a daroval im život večnej spásy v nebesiach, a tiež za spásu duše zosnulých Jána, Miloša, Otílie, Karla, Alexandry a Ingrid prosí naša sestra Jana.
36. Za uzdravenie rozvrátených vzťahov vo dvoch rodinách a zároveň aj srdečné poďakovanie nebesiam za milosť pozvoľne sa zlepšujúcich vzťahov v oboch rodinách, aby si ich vzala pod svoj ochranný patronát Panna Mária a vyprosila im pravú Kristovu lásku a hojnosť darov Ducha Svätého, prosí naša sestra Jana.
37. Za zastavenie prílivu utečencov do Európy a ochranu našej vlasti plášťom Panny Márie od nasadenia utečencov z donútenia mocnými tohto sveta.
38. Za svätý plán spásy Matky Spásy – aby sa splnil za všetkých, za všetko, všade a vo všetkom.
39. Za Božiu ochranu posolstiev Varovania i ostatných Božích posolstiev a všetkých Božích pracovníkov, ktorí dnes viac ako inokedy potrebujú naše intenzívne modlitby a prosby o ich duševnú silu a vytrvalosť v ich zodpovednej práci, kedy musia čeliť veľkým útokom zlého snažiaceho sa ich odviesť od tejto práce.
40. Za príhovor Matky Božej a pátra Pia o vytrvanie mojej mamy a sestry Radky na ceste ku spáse a za uzdravenie a obrátenie svojho veľmi vážne chorého manžela Jiřího prosí nášho Pána a našu Pannu Máriu Eva_L.
41. O Božiu pomoc, ochranu a uzdravenie pre Jozefa prosí nášho Pána naša sestra Marta.
42. Za latinské tridentské sv. omše podľa rímskeho misálu z roku 1962, aby zodpovedné biskupstvá na Slovensku a v Čechách naplňovali “Motu proprio“ stále platného nariadenia “Summorum Pontificum“ pápeža Benedikta XVI. zo 7.7.2007 a umožňovali jednotlivým farnostiam a ich kňazom vykonávať tieto krásne, veľmi dôstojné a hlboko duchovné liturgické bohoslužby, ktoré pravoverne, dôstojne a plnohodnotne adorujú Najsvätejšiu oltárnu sviatosť tak, ako si to praje náš Pán Ježiš Kristus.
43. Za všetky budúce mamičky, ktoré uvažujú alebo sú inými nútené pristúpiť k potratu. Nech im mocou našich modlitieb dá Pán silu zvrátiť toto rozhodnutie a Panna Mária nech ich spolu s ich nenarodenými deťmi sprevádza a prikrýva svojim ochranným plášťom.
44. Nebeský Otče, v mene JEŽIŠ Ťa prosíme, aby si zastavil a úplne zmaril satanský plán globalistov na vytvorenie a rozšírenie novej a ešte horšej infekcie a choroby, ktorá má za cieľ zabíjať tvoje oklamané deti. Vďaka, sláva Ti a chvála, Otče náš, lebo Ty si náš jediný, svätý, milosrdný a všemohúci Boh, klaniame sa Ti a zvelebujeme Ťa.
45. Za vyhlásenie 5. dogmy Panny Márie – Spoluvykupiteľky sveta, Prostrednice všetkých milostí a Matky všetkých národov.

Nech Pán znásobí naše prosby a obety za tieto úmysly. Staň sa tvoja najsvätejšia vôľa, ó Bože. Tebe sláva a chvála na veky vekov! Amen.

_____________________________________________________________________________________________________________

Vaše úmysly Bolestného ruženca, konaného spravidla každú stredu o 20:00 hodine, môžete zasielať adminovi stránky emailom na jeho adresu: admin(zavinac)jezis-kristus-varovanie.net od pondelka do stredy daného týždňa a v nej najneskôr do 18-tej hodiny. Neobnovené ružencové úmysly nebudú viac zverejnené. Preto ak chcete požiadať o opätovné zverejnenie vášho úmyslu, pošlite ho v textovej forme emailom adminovi stránky a uveďte v ňom jeho poradové číslo a príslušný spätný dátum jeho minulého zverejnenia (aj preto sa zaviedlo číslovanie úmyslov Bolestného ruženca).

ANI SCHIZMATICI, ANI NEPOSLUŠNÍ

Tvárou v tvár množstvu vyhlásení, článkov a rozhovorov, ktoré prezentujú Kňazské bratstvo svätého Pia X. ako zodpovedné za rozkol v Cirkvi, obviňujú ho z veľmi vážnej neposlušnosti voči Svätému Otcovi alebo dokonca zo skutočnej schizmy, sa zdá vhodné napísať niekoľko riadkov na objasnenie tejto otázky.

Naša metóda bude vždy rovnaká: nebudeme sa opierať o dojmy, „fámy“, ani o špekulácie či úvahy náhodných komentátorov, ale o katolícku teológiu čerpajúcu zo svojich prameňov – zo stáleho Magistéria a z učenia veľkých teológov a kánonistov.

1. Kňazské bratstvo svätého Pia X. nie je schizmatické.

Kardinál Tomáš de Vio (Kajetán), jeden z najväčších teológov všetkých čias, výslovne uvádza:

„Neposlušnosť voči najvyššiemu veľkňazovi, hoci aj tvrdošijná, sama osebe nepredstavuje schizmu. Schizmou je odmietnutie podriadiť sa mu ako hlave celej Cirkvi.“¹

Aký je rozdiel medzi obyčajnou neposlušnosťou, ktorá nevedie k schizme, a neposlušnosťou, ktorú sprevádza vzbura zahŕňajúca odmietnutie podriadenosti a ktorá predstavuje schizmu?

Kardinál Kajetán to vysvetľuje jasne. Pápežov príkaz môžem neposlúchnuť z troch dôvodov:

1. Pretože to, čo prikazuje, sa mi nepáči alebo sa mi to zdá nespravodlivé.

2. Pretože sa domnievam, že voči mne koná nespravodlivo.

3. Pretože ho neuznávam za svojho predstaveného.

V prvých dvoch prípadoch nejde o schizmu; v treťom prípade o schizmu ide.²

Rozdiel je zrejmý. Ak pápeža neuznávam za svojho predstaveného, nebudem ochotný poslúchnuť ho za žiadnych okolností, nech by mi prikázal čokoľvek. Ak ho však uznávam za svojho predstaveného, môžem ho v konkrétnej veci neposlúchnuť, no naďalej som pripravený poslúchať ho, preto nie som schizmatik.

Inak by bol schizmatikom každý, kto neposlúchne pápežský príkaz, napríklad tým, že sa odmietne postiť v predpísané dni alebo sa nezúčastní nedeľnej svätej omše. To je však evidentný nezmysel.

„Často sa totiž stáva, že človek odmietne vykonať príkaz svojho predstaveného, pričom ho naďalej uznáva za svojho predstaveného.“³

Túto náuku kardinála Kajetána prijali bez výnimky všetci neskorší kánonisti a teológovia.

Ak však vezmeme do úvahy stále stanovisko Bratstva a vyhlásenia jeho predstavených, je zrejmé, že neposlúcha pápeža nie preto, že by ho odmietalo uznať za svojho predstaveného alebo sa mu podriadiť, ale preto, že verí, že nemôže prijať niektoré jeho príkazy. Spadáme teda pod prvý prípad, ktorý opisuje kardinál Kajetán.

Bratstvo totiž spomína pápeža v Kánone svätej omše (čím dáva najavo, že ho uznáva za svojho predstaveného) a poslúcha Svätú stolicu vo všetkých záležitostiach, pri ktorých neexistuje istota ani pravdepodobnosť modernizmu (napríklad pokiaľ ide o laicizáciu, pri žiadostiach o dišpenzy alebo milosti vyhradené Svätému Otcovi, pri vyhlasovaní jubilejných rokov a podobne). Je tiež pripravené poslúchnuť pápeža vo všetkom za predpokladu, že jeho príkazy nebudú vyžadovať prijatie modernistických náuk Druhého vatikánskeho koncilu a pokoncilového obdobia.

Bratstvo teda v žiadnom prípade nie je schizmatické.

Je teda neposlušné? Veď človek nemusí byť schizmatikom, a predsa môže byť vážne neposlušný. Na túto otázku odpovieme v treťom bode.

2. Biskupské vysviacky udelené bez apoštolského mandátu nepredstavujú schizmatický čin a nerobia z Bratstva schizmatické spoločenstvo.

Najprv treba pripomenúť, že až do konca stredoveku nebola biskupská vysviacka vyhradená pápežovi. To znamená, že pápež za normálnych okolností biskupov nevymenúval a dokonca ani nepotvrdzoval ich vymenovanie, keď ho vykonal niekto iný. Pápežská výsada vymenúvať alebo potvrdzovať biskupov sa objavila až na konci 13. storočia a skutočne sa ustálila až v nasledujúcom storočí.

Niekto by mohol namietať, že v staroveku síce dochádzalo k biskupským vysviackam bez zásahu pápeža, nikdy však nie proti jeho vôli. To však nie je vždy pravda.

V časoch svätého Augustína z Hippa boli niektorí biskupi vysvätení za pomocných biskupov v diecézach, ktoré už mali svojho sídelného biskupa. Iní boli prekladaní z jedného biskupského stolca na druhý v rozpore s ustanoveniami ekumenických koncilov, a teda aj proti vôli pápeža, ktorý tieto koncily schválil. Mnohí poukazovali na neregulérnosť týchto činov, no nikto ich neoznačoval za schizmatické.

Aj v neskoršom období, počas 12. a 13. storočia, boli niektorí biskupi najmä z radov žobravých reholí vysvätení bez dodržania riadneho kánonického postupu, čím konali proti vôli pápeža. Aj vtedy Svätá stolica zasiahla, aby obnovila poriadok, ale nikoho nepovažovala za schizmatika. K tejto otázke sa podrobnejšie vrátim v samostatnom článku.

Z toho všetkého vyplýva, že výhradné právo pápeža na udeľovanie mandátu pre biskupskú konsekráciu nepatrí do božského, ale do cirkevného práva.

Z božského práva však vyplýva, že biskup musí zostať v spoločenstve s pápežom. Ako sme ukázali v prvom bode, biskupi Bratstva nie sú schizmatici, a preto sú plne v spoločenstve s pápežom.

Žiadny teológ ani kánonista – prinajmenšom až do obdobia Druhého vatikánskeho koncilu – neuvádza biskupskú vysviacku bez apoštolského mandátu medzi príkladmi schizmatických činov.

V tradičnom kánonickom práve sa až do roku 1951 biskupská vysviacka bez mandátu trestala iba suspenziou; nepovažovala sa teda za schizmu, keďže schizma bola trestaná exkomunikáciou.

Ani po roku 1951, keď bol trest sprísnený zo suspenzie na exkomunikáciu, žiadny teológ ani kánonista netvrdil, že každá biskupská vysviacka bez apoštolského mandátu sama osebe predstavuje schizmu.

Myšlienka, že biskupská vysviacka bez apoštolského mandátu je zo svojej podstaty schizmatickým činom, sa objavila až pri biskupských vysviackach, ktoré vykonal arcibiskup Lefebvre v roku 1988. V teologickej ani kánonickej tradícii to však nemá nijaký precedens.

Napokon by sa azda za schizmatickú – alebo prinajmenšom za smerujúcu k schizme – mohla považovať taká vysviacka bez mandátu, ktorá by chcela novému biskupovi udeliť aj moc biskupskej jurisdikcie, teda právo spravovať diecézu a vykonávať autoritu nad kňazmi a veriacimi.

Podľa učenia, ktoré jasne vyhlásili pápeži Pius VI. a Pius XII., však biskup prijíma jurisdikčnú moc nie prostredníctvom biskupskej vysviacky, ale prostredníctvom kánonického poverenia, ktoré dostáva od pápeža (Druhý vatikánsky koncil učí opak). Nárok udeľovať jurisdikčnú moc proti vôli pápeža by preto predstavoval uzurpáciu jeho autority a smerovanie k schizme.

Bratstvo si však nikdy nenárokovalo udeľovať svojim biskupom jurisdikčnú moc.

Biskupi Bratstva ako biskupi nemajú nijakú riadiacu moc nad veriacimi ani nad kňazmi. Majú iba moc vyplývajúcu zo sviatosti posvätného stavu, teda moc udeľovať sviatosti (birmovanie a kňazskú vysviacku), ako aj tie sväteniny, ktoré sú vyhradené biskupom.

Táto moc však nepochádza od pápeža, ale priamo od Boha prostredníctvom biskupskej vysviacky.

Preto tu nejde ani o uzurpáciu moci, ktorá patrí rímskemu veľkňazovi, ani o smerovanie k schizme.

3. Bratstvo nie je ani neposlušné.

Podľa katolíckej náuky poslušnosť nie je absolútnou hodnotou – ani poslušnosť voči rímskemu veľkňazovi.

Ako učí Tomáš Akvinský:

„K zneužitiu autority môže dôjsť […] vtedy, keď to, čo predstavený prikazuje, odporuje cieľu, pre ktorý bola autorita ustanovená. Napríklad keď prikazuje vykonať zlý skutok, odporujúci čnosti, ktorú má táto autorita podporovať a chrániť. V takom prípade človek nielenže nie je povinný predstaveného poslúchnuť, ale je dokonca povinný neposlúchnuť ho, tak ako svätí mučeníci radšej podstúpili smrť, než by poslúchli bezbožné príkazy tyranov.“⁴

Rovnaké učenie nachádzame aj v encyklike Diuturnum illud pápeža Leva XIII. z 29. júna 1881.

Navyše, ak nespravodlivý príkaz predstaveného predstavuje nebezpečenstvo pre vieru, potom aj samotná neposlušnosť musí byť verejná.

Opäť to výslovne potvrdzuje svätý Tomáš:

„Ak hrozí bezprostredné nebezpečenstvo pre vieru, predstavení musia byť svojimi podriadenými verejne napomenutí. Preto svätý Pavol, ktorý bol podriadený svätému Petrovi, ho verejne pokarhal pre bezprostredné nebezpečenstvo pohoršenia vo veci viery. A ako uvádza Glossa, citujúc svätého Augustína k druhej kapitole Listu Galaťanom: ‚Sám Peter tým dal predstaveným príklad: ak by sa niekedy odchýlili od správnej cesty, nemali by odmietať napomenutie ani od svojich podriadených.‘“⁵

Veľký dominikánsky teológ Juan de Torquemada zhŕňa všetko uvedené týmito slovami:

„Ak rímsky veľkňaz prikáže niečo, čo je samo osebe zlé, teda čo odporuje Božiemu zákonu, viere alebo spáse duší, potom v takom prípade nie je nedovolené oddeliť sa od rímskeho veľkňaza neposlušnosťou, a preto sa to nemá nazývať schizmou.“⁶

Jasnejšie sa to už povedať nedá. A opäť treba zdôrazniť, že nejde o ojedinelý názor jedného teológa, ale o jednomyseľné učenie celej teologickej tradície.

4. Bratstvo konalo správne vzhľadom na stav núdze, v ktorom sa nachádza viera.

Môžeme však povedať, že príkaz, ktorý Bratstvo odmietlo poslúchnuť, bol „sám osebe zlý“ alebo dokonca „hriešny“? Veď upustiť od biskupských vysviacok samo osebe nie je zlým skutkom. Mohlo by sa teda zdať, že hoci Bratstvo neupadlo do schizmy, predsa sa len dopustilo veľmi vážneho aktu neposlušnosti.

Odpovedáme, že upustenie od biskupských vysviacok, posudzované abstraktne, skutočne nie je zlým skutkom. Ak sa však posudzuje vo svetle súčasných konkrétnych okolností v Cirkvi, potom sa stáva zlým a dokonca trestuhodným.

V dnešnej situácii v Cirkvi by sa Bratstvo svätého Pia X., keby nevykonalo biskupské vysviacky 1. júla, nevyhnutne ocitlo pred nevyhnutnou alternatívou: buď by postupne zaniklo, alebo by prinajmenšom fakticky prijalo novú liturgiu, ako aj koncilové a pokoncilové náuky.

Bez vysviacok z 1. júla by sa Bratstvo o niekoľko rokov ocitlo bez biskupov, keďže tí, ktorí dnes vykonávajú túto službu, by prirodzenou smrťou zomreli.

Bez biskupov by už nebolo kňazských vysviacok; bez vysviacok by nebolo kňazov; a z dlhodobého hľadiska by nebola tradičná svätá omša, tradičné sviatosti ani integrálne vyučovanie katolíckej náuky.

Jedinou alternatívou by bolo žiadať biskupov z Ríma, aby svätili kňazov diecézni biskupi alebo posielať veriacich ku kňazom vo farnostiach. Každé z týchto riešení by však znamenalo minimálne praktické prijatie falošných koncilových a pokoncilových náuk.

Vidíme to už dnes. Dikastérium pre náuku viery v prílohe k dekrétu o exkomunikácii, uverejnenom 2. júla, požaduje od všetkých, ktorí sa chcú vrátiť „do plného spoločenstva s Rímom“, aby podpísali vyhlásenie, že prijímajú Druhý vatikánsky koncil podľa výkladu súčasného Magistéria a že sa zaväzujú nikdy nekritizovať učenie pápeža.

Bez biskupských vysviacok by preto bolo Bratstvo prinútené prijať náuky, ako sú náboženská sloboda, ekumenizmus, kolegialita, neprípustnosť trestu smrti, možnosť svätého prijímania pre rozvedených a znovu zosobášených alebo požehnávanie homosexuálnych párov; alebo by sa prinajmenšom muselo zaviazať, že ich nebude verejne kritizovať.

Z toho vyplýva, že pápežov príkaz, posudzovaný v konkrétnych okolnostiach, za ktorých bol vydaný, nariaďuje skutok, ktorý sa stáva objektívne zlým a trestuhodným, pretože nikdy nie je dovolené prijať alebo prestať odsudzovať to, čo odporuje viere.

V tejto súvislosti je dôležité pripomenúť, že doktrinálne postoje Bratstva nie sú iba obyčajnými názormi, osobnými preferenciami, špecifickou citlivosťou či otázkou vkusu, ale predstavujú katolícku náuku, definitívne vyučovanú stálym Magistériom Cirkvi. Na presvedčenie o tom si stačí prečítať dokumenty všetkých pápežov a spisy všetkých teológov pred Druhým vatikánskym koncilom.

Preto sa ich nemožno vzdať, keďže patria k samotnému pokladu viery. Keď pápež žiada opak, je zrejmé, že jeho príkaz je – slovami Juana de Torquemadu – v rozpore „s Božím zákonom, s vierou alebo so spásou duší“. Z toho vyplýva, že (vtedy) pápeža možno nielen neposlúchnuť, ale že je to dokonca povinnosť.

Napokon odpovedzme na poslednú námietku: „Kto ste vy, aby ste tvrdili, že niektoré koncilové a pokoncilové náuky odporujú tradičnej doktríne? Takýto úsudok patrí výlučne najvyššej autorite, teda pápežovi.“

Ak by to však bola pravda, aký zmysel by potom mali slová Torquemadu a všetkých ostatných teológov, ktorí tvrdia, že každý kresťan má právo neposlúchnuť pápeža, ak objektívne prikazuje niečo zlé?

Keď pápež Alexander VI. pod hrozbou exkomunikácie zakázal svojej milenke Giulii Farnese opustiť ich spoločný život a vrátiť sa k jej zákonitému manželovi, mala ho podľa tejto logiky poslúchnuť len preto, že jej neprináležalo posudzovať súlad pápežských rozhodnutí s Božím zákonom?

Podobne aj dnes, keď katolíci vystupujú proti udeľovaniu svätého prijímania rozvedeným a znovu zosobášeným alebo proti schvaľovaniu homosexuálnych skutkov, uzurpujú si tým právomoc, ktorá patrí výlučne pápežovi?

Záver

Bratstvo nie je ani schizmatické, ani neposlušné. Exkomunikácie, ktoré boli proti nemu vyhlásené, sú bez účinku, pretože tam, kde niet zločinu, nemôže byť ani trest. Rana síce existuje, ale nespôsobili sme ju my.

S dôverou, ba dokonca s istotou, opierajúc sa o prisľúbenia, ktoré náš Pán Ježiš Kristus dal svojej Cirkvi, veríme, že jedného dňa sa cirkevná autorita vráti k autentickej katolíckej náuke a uzná našu úplnú nevinu.

P. Daniele Di Sorco FSSPX

Poznámky

1. Komentár k Summe teologickej svätého Tomáša Akvinského, II–II, otázka 39, článok 1, bod III.
2. Tamže, bod VII.
3. Tamže.
4. Komentár k Sentenciám (In II Sententiarum), 2. kniha, rozlíšenie 44, otázka 2, článok 2.
5. Summa Theologica, II–II, otázka 33, článok 4, odpoveď na druhú námietku (ad 2).
6. Summa de Ecclesia, kniha IV, časť I, kapitola 11.

Zdroj:
https://fsspx.sk/ani_schizmatici_ani_neposlusni

Arcibiskup J. P. Lenga k tzv. exkomunikácii:

To, co Fernández napsal na papíře, a podepsal to i nějaký vatikánský přisluhovač, jenom dokazuje, jak daleko se Vatikán odchýlil od Krista a víry.
Stálo za to vidět svěcení biskupů Bratrstva sv. Pia X.: pokoj, radost a jaká modlitba, jaká důstojnost! Nic takového v pokoncilní církvi už není vidět. A ve Vatikánu – chaos… Hnutí proto doufalo, že se to může vydařit.

Ale ti, kteří chtějí sloužit Kristu, musí nést svůj kříž až do konce, tak jak ho nesl Kristus. I Jemu říkali: sestup z kříže, zachraň sebe i nás, protože my si zde chceme žít po lidsky a dělat si své věci. Ale Kristus nesestoupil z kříže a vykonal Boží vůli až do konce. Až do smrti na kříži.

Bratrstvo se už léta pokoušelo vejít s Vatikánem do kontaktu. Ve Vatikánu ale čím dál víc zaujímali klíčová místa lidé, kteří jsou už světem úplně zkažení a jsou tam dosazeni proto, aby katolickou církev až do kořene zničili. To je ta vlčí tvář mezi ovcemi, které jsou stádem Božím. Oni využívají stádo, ale prosazují své koncilní a pokoncilní záměry. Jim vůbec nejde o spásu duší. Používají jakési paragrafy, které ale byly napsány proto, aby zabránily herezím, aby zabránily schizmatu, a přitom sami tito kardinálové a biskupové jsou ve schizmatu. To oni by měli být exkomunikováni, protože nemají už vůbec nic společného s Kristovou církví.

V Bratrstvu je život modlitby, jsou tam mladí lidé, budují se nové chrámy… Oni nechtějí být odloučeni od Petrova stolce. Na Petrově stolci však usedli lidé, kteří nemají s Kristem nic společného. Bratrstvo je věrné tomu úkolu, který dal Kristus Petrovi. Neodlučují se od Petra, ale falešný Petr se odloučil od nich. Právě ten falešný Petr by byl hodný toho, aby byl vyloučen z církve, protože nedělá to, co má dělat. Tam už Kristus dávno není, žádná víra tam už není, je to totální humanismus…

Prevostovo schválení exkomunikace je důkazem, že on už nezastupuje církev, která vede za Ježíšem a která vede ke spáse.

Teď už zbývá jedině udělat radikální krok, a to, aby lidé odešli do katakomb a tak zůstali věrni Kristu, protože to, že současná církev nevede lidi ke spáse, ale do zavržení, je očividné.

Bratrstvo Pia X. má svého zakladatele v arcibiskupu Lefebvrovi. On měl Ducha svatého a viděl všechny ty přestupky, které za léta pronikly do církve. Současná katolická církev dávno není na cestě spásy a nevede lidi ke spáse. Novus Ordo a všechny ty novoty nešly v linii spásy. Církev se stala macechou, totální macechou, je z ní sekta Bergoglia. Nestará se o víru lidí, nejde jim o vnitřní a pravdivé obracení, uvádějí jen jakési paragrafy, ale sledují své cíle. My máme být, a to každý z nás, podřízeni Kristu a každý z nás máme plnit Jeho vůli. Kristus posílá své apoštoly – učte to, co jsem vás já naučil. Současná církev ale zcela odpadla od fundamentálního učení Ježíše Krista. Tisíce mučedníků prolily krev za to, aby zůstali věrni Kristu. Současná církev nemá s Kristem nic společného; pouze se Kristem maskují a poslušnost potřebují kvůli sobě, a ne kvůli Kristu.

Kázání na svěcení nových biskupů bylo v duchu Cyrila Alexandrijského a v duchu těch, kteří za svého života trpěli od lidí. Bylo v duchu svatého Atanáše, a ne v duchu Fernándeze a jemu podobných, kteří byli dosazeni proto, aby ničili ovčinec Boží.

Bratrstvo i teď zůstane v jednotě s Ježíšem a exkomunikace nemá před Bohem, před Kristem, žádnou váhu. Nic neznamená ani pro bratrstvo, ani pro ty, kteří Ježíši slouží.

Vyzývám všechny, kteří jsou v Bratrstvu, kněze i biskupy, aby vytrvali v apoštolském učení, vytrvali dále v učení Kristově, a nenechali se zviklat. Je třeba vytrvat ve víře, a ne ve falešné poslušnosti a neřídit se směrnicemi apostatického Vatikánu, které nemají nic společného s Kristovými rozhodnutími ani s vírou v Krista.

Zůstaňte věrni Kristu, vlci vždy překáželi ovcím žít v milosti Boží, proto milujte Krista, jděte k těm, ke kterým jste posláni. Ke vzkříšení se nedá jít jinak než skrze kříž. A Ježíš prošel křížovou cestou před vámi a nezalekl se toho, protože miloval Boha a miloval lidi, k nimž byl poslán. Stejně tak i vy. Milujte Ježíše i Jeho nejsvětější matku a běžte k těm, ke kterým vás posílají. Někteří budou zpochybňovat svátosti, které udílíte, ale vy zůstaňte věrni Kristu, a kdo vytrvá až do konce, bude spasen.

Kéž vám žehná k tomuto utrpení a ke svědectví víry v Ježíše všemohoucí a Trojjediný Bůh Otec, Syn a Duch svatý.

Dopis arcibiskupa C. M. Viganò generálnímu představenému Bratrstva sv. Pia X., P. D. Pagliaranimu:

Vážený a milý Done Davide,

chtěl bych Vám, nejdůstojnějším biskupům – zejména nově vysvěceným spolubratřím – a celému kněžskému bratrstvu vyjádřit svou duchovní blízkost a plnou podporu v této tak bouřlivé a dramatické chvíli.

Zvláště jsem ocenil Váš dopis Lvovi; byl jsem dojat hlubokým kněžským duchem, který jej prostupuje.

Nemilosrdný dekret a nóta bývalého Svatého oficia svou tvrdostí vůči těm, jejichž jedinou „vinou“ je touha zůstat katolíky, opět odhalují probíhající schizma mezi papežem a samotným papežstvím: koncilně-synodální církev, která se pokouší zastínit katolickou církev.

Zatímco projevuje shovívavost, ne-li otevřenou spoluúčast vůči skutečným schizmatům a nešvarům všeho druhu, kameny si ponechává pro ty, kdo chrání a předávají víru. A právě vaše věrnost jasně ukazuje selhání koncilní revoluce a životnost Tradice.

Kněžím, klerikům a věřícím laikům Bratrstva založeného ctihodným Mons. Marcelem Lefebvrem mi, drahý Done Davide, dovolte s láskou říci: Nenechte se znepokojit. Zůstaňte pevní ve víře, v neměnném učení, v kněžství a ve věčné svaté mši, věrni svaté římské církvi, v zářivém svědectví o Kristu Králi a Veleknězi.

Ať vás Nejsvětější Panna Maria, Pomocnice křesťanů a přemožitelka všech herezí, vždy chrání a utvrzuje v Pravdě.

Cum Benedictione

+ Carlo Maria Viganò, arcibiskup

Zdroj: https://bcp-video.org/cz/

Bratia a sestry v Kristovi a Márii, návštevníci nášho diskusného fóra,

hoci veľmi nerád, ale opäť som nútený zaujať moje jednoznačne odmietavé stanovisko k ďalším objaveným článkom a materiálom publikovaným na stránke ostatek.org. Bol som upozornený návštevníkmi stránky ostatku na ponuku v menu pod názvom “Novinky a Aktuality” a to, čo som tam našiel, ma veľmi zarazilo a rovnako rozladilo ako tomu bolo už pri zmienenom spornom posolstve 3693.

To, čo autori tých článkov, najmä Milan Čech a Fero Hrabal-Krondak, napísali, je takou odpornou nesúrodou zmesou poblúznených nezmyslov a rusofóbnych nenávistných lží týchto pánov, že po ich prečítaní som plný zhnusenia nad toľkou nenávistnou rétorikou potreboval čas, aby som, obrazne povedané, to “rozdýchal” a upokojil sa!

Bezvýhradne odmietam všetky tie lživé informačne zmanipulované materiály rusofóbnych liberálnych autorov, plné nenávistnej protiruskej rétoriky, ktoré dehonestujú nielen Rusko ako štátny suverénny útvar a osobne ruského prezidenta Vladimíra Putina, ale aj ruský národ ako etnikum a jeho genóm, čo je už na hrane zákona ohľadom neprípustnosti hanobenia rasy, národa a etnika a môže sa dostať do priamej konfrontácie so zákonom. Týka sa to najmä článku v ponuke “Co jsou ti Rusové vlastně zač?” a článku “Ruský Mordor je jiná civilizace aneb Fatální dopady genetického mísení denisovanů a druhu homo longi”.

Je hanebné a zavrhnutiahodné publikovať zobrazenie štátneho znaku vlajky bývalého Sovietskeho zväzu zarovno s fašistickou svastikou hitlerovského nacistického Nemecka a dávať medzi nimi znak rovnosti, viď publikácia “Rusko na cestě od komunismu k fašismu aneb Morbidní ruská mocenská i mentální kontinuita”.

Rusko, jednoznačný víťaz nad hitlerovským nemeckým fašizmom v II. svetovej vojne s vyše 26 miliónmi ľudských obetí, vďaka ktorému dnes môžeme slobodne žiť ako dva samostatné hitlerom nezotročené slovanské bratské národy Slovákov a Čechov, nie je možné už len z úcty k týmto obrovským miliónovým ruským obetiam na životoch dávať do rovnosti so zavrhnutiahodnou svastikou nemeckého fašizmu. Je to napľutím do tváre týmto nespočetným obetiam fašizmu z radov príslušníkov ruského národa, etnických Rusov, Ukrajincov, Kazachov, Kirgízov, Buriatov a ďalších početných mnohonárodných etník bývalého ZSSR a jeho následníctva – dnešnej Ruskej federácie. Dávať svastiku do jednej roviny s Ruskom je amorálne a nezlučiteľné s kultúrou, etikou, ľudským svedomím a hlavne s humánnymi morálno-etickými kresťanskými hodnotami kresťana – katolíka!

Dnes sme svedkami revízie dejín a hystorických právd. Pravda sa vydáva za lož a lož sa vyhlasuje za pravdu. Potomkovia hitlerovských nacistov dnes volajú po revanši a novom ťažení “Drang nach Osten” do už predom prehratej nezmyselnej vojny s Ruskom. Vieme už z Božích posolstiev, ako to celé skončí. Zinscenované napadnutie pod cudzou vlajkou a západom zámerne vyprovokovaná a vynútená vojenská odpoveď Ruska budú spúšťačom vojenského konfliktu Európy s Ruskom. A Rusko, v súlade s veľkým Božím plánom konca ustanovených časov, bude tým Božím bičom, ktorým Boh potrestá jedom satanizmu zamorený celý západný svet. Pravda je taká, že Rusko je dnes jedinou mocnou a účinnou hrádzou globalistckého unipolárneho sveta západných satanských elít.

A čo sa týka údajného výroku ruského prezidenta Vladimíra Putina, že vraj “Rusové mají válčení v genech” je opäť raz, ako mnohokrát už v minulosti, účelovo vytrhnutá veta z celkového kontextu jeho slov, keď povedal, že dnešné pokolenie príslušníkov ozbrojených síl Ruskej federácie má v sebe gény ich statočných a odvážnych dedov a otcov, ktorí hrdinsky bojovali vo Veľkej vlasteneckej vojne pri obrane vlasti a preliali svoju krv za víťazstvo nad fašizmom a ich hrdinské skutky a vojenské masterstvo (umenie) je teraz v génoch tejto novej generácie obrancov vlasti a ruský národ si v génoch nesie vojenské umenie, ktoré im bolo odovzdané ich dedami a otcami.

Aké je prosté vytrhnúť z kontextu slová človeka a zmanipulovať ich podľa svojho gusta, najmä ak je ním ruský prezident Putin, tak veľmi nenávidený celým kolektívnym západom, všakže?! Ja osobne dosvedčujem pravdivosť výroku prezidenta Vladimíra Putina, pretože som predmetný videozáznam osobne mal možnosť vidieť a počuť priamo z archívu ruskej televízie.

A na záver, čo sa týka diskusného príspevku od prispievateľa Jardy, chcem sa k nemu vyjadriť nasledovne:
Áno, politika by nemala byť vnášaná na stránky Božích posolstiev, ale netýka sa to len diskusného príspevku od brata Jardy, ale apriori a najmä sa to týka ponuky stránky ostatku s jej rubrikou článkov zverejnených v sekcii “Novinky a Aktuality”. A áno, je všeobecne známe, že trpká nepohodlná pravda sa obvykle veľmi ťažko prijíma, viď publikovaný článok z portálu aeronet.news zverejnený našim bratom Jardom.

Mne osobne je úprimne ľúto, že sa musím takto verejne vyjadrovať k bratskému webu môjho duchovného brata, ktorému pomáham a vždy som mu bol oporou. Ale miera jeho prejavovaného rusofóbstva je pre mňa už neúnosná a nemôžem zostať ticho v úzadí a hlavne, nechcem byť spoluúčastným tohto pre mňa neprijateľného antiruského zamerania našich internetových stránok. Pokiaľ má naša spolupráca v duchu bratskej kresťanskej vzájomnosti, pomoci a opore naďalej pokračovať, musí dôjsť k zanechaniu tejto neprípustnej antiruskej rétoriky zo strany môjho kolegu, lebo v opačnom prípade nebude možná naša ďalšia spolupráca.

Brat Radek, veľká vďaka za prevod posolstiev Knihy Pravdy do hlasovej audio podoby. Iste to pomôže k jej ešte väčšiemu rozšíreniu medzi ľuďmi, keďže pre mnohých z nich “uponáhľaných a zaneprázdnených” je počúvanie posolstiev jednoduchšie ako ich čítanie, a navyše ich môžu počúvať kdekoľvek na svojich smartfónoch alebo MP3 prehrávačoch napr. počas jazdy v aute.

A ten syntetický mužský hlas je veľmi kvalitný, dokonca používa aj prirodzenú hlasovú intonáciu a je takmer na nerozlíšenie od skutočného ľudského hlasu. Veľmi dobrá voľba, brat Radek, len ešte prosím doplňte posolstvo č. 8, ktoré tam chýba.

Ďakujem za vašu záslužnú prácu na Božom diele!